Dear diary

I made a decision.

1. ledna 2012 v 20:01 | Sa5m
Na začiatok vás všetkých zdravím obrovským výkrikom ahoj ;) a prajem šťastný nový rok !

Vzhľadom na to, že som to nestihla alebo presnejšie - bola som príliš lenivá, čaká ma zhodnotenie roku 2011, neskoré uvítanie roku 2012 a zhrnutie mojich myšlienok za posledné dni, tak teda - poďme na to.

Rok 2011. Ten rok mal niečo do seba, obsahoval nádherné číslice. A teraz už vážne. Hmmmm... ani neviem kde začať, ubehlo krásnych 365 dní a ja som už aj pomaly zabudla čo všetko sa dialo. V prvom rade musím spomenúť, že neľutujem ani jeden z nich, ani ten najhorší a najťažší deň tohto roku. Pretože každý ten deň, tých 24 hodín stálo za to, nech sa dialo čokoľvek. Každý deň niečo priniesol a niečo odniesol, ale všekto je tak ako má byť. A nemá cenu spomínať a vypisovať tie najkrajšie zážitky a spomienky pretože tie sú najsilnejšie, keď ostanú ukryté v srdci. A ja ich mám skrytých niekoľko. Môžem vám povedať, že sú nádherné, vysmiate a tešia ma aj cez to všetko, že väčšina tých jednotlivých príbehov už skončila. Ak mám predniesť posledné slová k roku 2011 - tak to, že bol nádherný - bez výhrad. Aj keď samozrejme, nikdy nie je tak krásne aby nemohlo byť ešte krajšie.

No a dnes ? Odštartovala nová sezóna. Nový rok. 2012. Je tu čas na nové sny, nové nádeje a šance. Pokúsme sa ich tento rok nepremrhať. Aj napriek nelichotivým záverom roku 2012, štart tohto roka ma vážne teší. Mám pocit, že zrazu mám silu zmeniť veci, ktoré majú byť zmenené. A finálne som dokončila aj svoju vnútornú premenu. Zrazu sa cítim vysporiadaná sama so sebou, viem čo chcem, čo cítim a čo ma robí šťastnou. Ako sa mi bude dariť počas roka ? To neviem, ale idem si s úsmevom a som pripravená na nástrahy všetkých dní. Čo vám zaželať do nového roka... Myslím, že hlavne pokoj, veľa lásky a najviac toho zdravia, pretože mnohí ani netušíte aké je dôležité. A aby som nezabudla - vykročte tou správnou nohou - to zabezpečí dobrý začiatok :)

A nakoniec postupom času aj k (pred)poslednému tak trochu záhadnému odstavcu. Niektorí si možno ešte spomenú, že som písala o novom blogu, ktorý by symbolizoval pre mňa nový začiatok. Rozhodla som sa ostať tu... pôvodne. Ale teraz som si už úplne istá, že od tohto blogu sa potrebujem odpútať. Zmenila som. Mám na život iný pohľad a moje priority sa zmenily. Už viac nebudem tým 12-ročným dievčatkom, ktoré používa smajlíkov v každej druhej vete. Mám 14 - pre mňa silný a zlomový vek. Chcem nabrať nový smer, novú cestu. No a čo sa týka novej adresy - sem ju nenapíšem. Začnem opäť inkognito, opäť niekde inde. Mala som dva dokonalé názvy blogu, bohužiaľ sú obsadené, takže rozmýšľam nad niečím originálnym čo bude vystihovať moju povahu. Tak mi prosím držte palce.

A je to. Pomaly sa blížim ku koncu, vážne stojím s otvorenou sánkou, ak to niekto dočítal až sem. Tým samozrejme vyjadrujem poklonu, aj keď trochu nespoločenským postojom. Neviem isto, ale možno je toto môj posledný článok na lifeisclimb. Úprimne, bude mi to tu chýbať. Veľmi. Ale ešte pred tým ako sa s týmto blogom úplne rozlúčim, chcem vám všetkým poďakovať - za komentáre, za návštevnosť... jednoducho za všetko. Na blogu je veľa milých ľudí a vďaka ním sa človek často udrží nad vodou. Takže vám ďakujem ;*

A ešte raz všetkým:
Happy New Year !!!

It's driving me crazy.

29. prosince 2011 v 9:34 | Sa5m
Prázdniny. Idú tak rýchlo a zároveň tak strašne pomaly. Ako sa dalo očakávať náplňou mojich dní je televízia a počítač. Ostatné z mojich plánov... no, akosi "nie je" čas. Som príšerná, nemusíte mi to pripomínať. Ale čo je najhoršie. Ja milujem toto ničnerobenie, len poflakovanie sa, snívanie a absolútne zabúdanie na ten skutočný svet vonku. Stretávam len ľudí v dome, poprípade zájdeme pozrieť návštevu niekam ďalej. Ale stále. Som zavretá v tom mojom svete, z ktorého neviem a ani nechcem a aj sa bojím vyliezť. Milujem tie príbehy v knihách, ktoré sa následne presúvajú do mojej hlavy. Milujem tých ľudí, s ktorými ma spája láska k rovnakým veciam, ale stretnem ich len na internete. Tam vonku na mňa čakajú len problémy, ktoré mám riešiť a ak ste ma spoznali, tak viete, že keď si niečo poriadne premyslím, ale nič nepoviem, aj tak mám pocit, že je to vyriešené. Podobne som mala riešiť dve veci tam za tými dvierkami reality. Radšej som tu a od tých dverí čo najďalej. A čo k tomu nechýbalo ? Kliknem si na odkaz Leesh a čaká ma stránka s oznamom blog nenalezen.

Najpriek tomu s nádejou a láskou, vaša Sa5m

Dreams and gifts

25. prosince 2011 v 11:20 | Sa5m
Opäť začínam písať článok a netuším ako ho nazvať. Tak teda, na svoje meno si musí počkať, dokým nedopíšem týchto pár slov.
Štedrý deň za nami. V krátkosti zhrniem, že to pre mňa bol jeden z najťažších, ale najkrajších sviatočných večerov. Už to nebolo len o radosti a darčekoch. Včera som pochopila pravý zmysel Vianoc. A som za to vďačná. Čo sa týka mojej vianočnej nádielky, aj napriek pomerne vysokým finančným výdavkom tento rok - ma Ježiško prekvapil obrovským množstvom potešení. Tým najkrajším pre mňa je nový mikrofón a tri úžasné knihy - ktorých sa už teraz neviem dočkať. Stále však to moje jediné vianočné prianie ostalo nevyplnené. Ale ja verím, že tam hore už na tom pracujú a časom sa splní. No a čo vy ? Akú nádielku ste obdržali vy ?
Ešte stále vianočné sviatky trvajú, tak si ich užívajte, navštívte blízkych a buďte na nich milí.

S láskou, Sa5m.

Merry Christmas <3

23. prosince 2011 v 16:28 | Sa5m
Tak a máme to tu. Zajtra je tu najkrásnejší deň v roku - Štedrý deň. Tak čarovný, tak neobyčajný a radostný. Teším sa, nezáleží mi na darčekoch, ale na tej rodinnej pokojnej atmosfére. Keďže tu už zajtra pravdepodobne nebudem, chcela som vám dnes v rámci krátkeho článku popriať len tie najkrajšie, najsladšie, najštedrejšie a najčarovnejšie vianočné sviatky v kruhu rodiny a blízkych, ale hlavne - nezabudnite sa usmievať. Kedy na seba byť milí, pokiaľ si na to nenájdeme čas ani cez Vianoce ?
Veľa šťastia a veselé Vianoce ! ♥

I love him in my own special way

10. prosince 2011 v 19:51 | Sa5m
Zaujímavé ako mám vždy nutkanie písať o pozitívnych veciach, aj keď všetko okolo mňa vybuchuje ako čakajúce míny. Už sa ich problémov nadobro stránim, radšej na ne zúrim ako by som ich mala riešiť. Nemám čas ani chuť počúvať tie hádky. Mám aj svoje vlastné problémy a ľudí, s ktorými sa potrebujem rozprávať. Som na to sama, nech sú na to sami aj oni. A stop - nedokážem zbúrať stenu, ktorú som si tak ťažko budovala. Nemám viac záujem riešiť to.
Postupne k tým pozitívnym veciam. Bola som venku. Po niekoľkých zdĺhavých týždňoch som vážne prežila rozhovor, vďaka ktorému sa mi uľavilo a viem, že sa chystám urobiť správnu vec. Mimochodom, v nadpise nehľadajte skryté tajomstvo - nenájdete ho. Skutočný význam tých slov viem len ja a navždy budem.
Už viete, že posledné dni sa uzatváram do snov. Ostáva to tak naďalej. Mám svoje sny, niekde ďaleko za akýmisi dvierkami je skrytá realita a od tých dverí sa držím tak ďaleko ako sa len dá. Niekedy to ide ľahšie, niekedy ich musím mierne pootvoriť a vtedy zistím, že mám mnoho hrboľatých ciest, ktoré musím uhladiť. Pomaly sa snažím. Keď raz odídem z tohto miesta, chcem aby som odchádzala spokojná, s úsmevom na tvári.
Ách, tento článok za veľa nestojí. Mrzí ma, že píšem v hádankach. Pravdepodobne nikto mi nerozumie a ak áno tak tým svojim špeciálnym spôsobom. Je mi ľúto, že musíte mať všetci problémy, s ktorými sa ťažko vysporiadava. Je mi ľúto, že ich mám ja. Ale treba bojovať a veriť. Zvládnete to, len nájdite svoj prameň novej energie. Vždy leží niekde blízko, len treba pozorne hľadať.

Majte sa krásne, s láskou Sa5m.

Obsessed with all fairy stuff.

30. listopadu 2011 v 20:32 | Sa5m
Vánoce jsou zábava.

Každý deň prináša mnoho poznatkov a spomienok. Moje okolie si už zvyklo, že pomerne často mením svoje ciele. Respektíve si do svojho zoznamu stále priberám nové veci. A mám ďalší plán do mojej vysnenej budúcnosti. Pracovať v knižnici. Ešte lepšie, vybudovať vlastnú. Súkromnú knižnicu s čarovným nádychom. Takú s obrovskými gotickými policami plnými kníh, na konci v tichu veľký počet stolov, pri ktorých sa učia zodpovední študenti a kút, v ktorom sú najvzácnejšie kúsky svetovej literatúry. Ja viem, môžem len snívať. Každopádne k takejto nádhernej predstave ma doviedla knižka True Believer od Nicholasa Sparksa. Knižnica v tomto príbehu sa nachádza v pôvodnom gotickom sídle a tak aj jej architektúra nesie svoje čaro. Obzvlášť magické však v knihe je mesto Boone Crick, kde sa na cintoríne objavujú podivné svetlá. A celé storočia sa s mestom spájajú duše, čarodejníctvo a duchovia. Neviem čím to je, ale všetky nadprirodzené veci ma vždy lákali. Samozrejme, iba ak sa uberajú tým pozitívnym smerom. To moja stránka snílka. A tá reálnejšia ? Zvláštna. Z ľudí naokolo mám v poslednej dobe zvláštny pocit a dni prežívam len neľahko. Ráno sa budím s kruhami pod očami, zívam po celý čas vyučovania a keď príde čas mimo-školských krúžkov, nemám ani chuť pomyslieť na to čo ma ešte čaká. Takže jednoduché zhrnutie - nemám náladu na okolitý svet a najradšej by som sa zahrabala do perín už s vyššie spomenutou knižkou. Moja fantázia je jediné, čo má dokáže upokojiť a dodať optimizmu. Našťastie sa pomaly učím ako ostať zavretá za dvierkami snov, aj keď musím žiť v skutočnosti. V posledných dňoch sa mi už niekoľkokrát stala situácia, keď sa nechám uniesť myšlienkami niekam ďaleko a potom sa v tichu mysle pýtam "čo ste to hovorili, pani učiteľka ?". No zajtra bude príjemný deň. Neučím sa. Idem na deň otvorených dverí na umeleckú strednú školu. V piatok sa zúčastním basketbalovej súťaže a potom ten krásny, pokojný víkend.

S láskou Sa5m

Blow the stars away

29. listopadu 2011 v 19:19 | Sa5m
Ahoj. Znova si spomeniem na neodvolateľne úžasnú Leesh. Každé jej slovo je mojou inšpiráciou. A opäť ma svojimi slovami uviedla do malej chodbičky mojich myšlienok, keď som prečítala jej príbeh motýľov. A ako krásne vystihla celý život a všetky veci, ktoré nás v ňom stretajú. Ja sem nebudem vkladať jej slová, ale myslím, že každý by si tu skrytú myšlienku mal na jej blogu nájsť. Takže, prosím -> with-leesh.blog.cz. A čo sa týka mojich myšlienkových pochodov, od kedy som prečítala vety Leesh, v hlave mi stále vyskakujú malé umelecké vetičky, do ktorých sa snažím skryť svet, ktorý je okolo mňa. Akosi sa na svet celkovo pozerám viac s umením a v hádankách. Nehľadám v ňom jednoduchosť, ale niečo väčšie. Privádza ma to k ďalšej k téme, o ktorú som sa chcela podeliť. K nej ma však inšpiroval niekto iný. A vy všetci ju určite poznáte. Lucka Bíla. Nezdá sa vám čarovné ako vždy nádherne rozpráva o svete, o ľudoch, o šťastí, celkovo o tom čo sa jej deje ? Ja to mám neskutočne rada. Pretože či spieva alebo rozpráva, vždy to robí s obrovským srdiečkom. Vždy ďakuje jediným. Anjelom. Ako sama raz povedala: "Vy mi možná nevěříte, alě oni opravdu existují." (Snáď som to gramaticky napísala správne.) Ja na nich verím, Lucka. Verím, pretože mi každý deň pomáhajú, vedú má správnym smerom, svietia mi na tmavú cestu a to je môj dôvod k úsmevu. Nech už na mňa vonku čaká čokoľvek, viem, že to zvládnem. Pretože ich mám pri sebe. Neodchádzajú, sú to veční priatelia. Keď sa modlím, prhováram sa im. Dokážem im vyrozprávať všetky svoje pocity a niekedy ani netreba slová. Sú niekde nado mnou a strážia ma. Viem to. Lietajú nad vami a milujú vás bez ohľadu na to aké chyby robíte. A keď vás nestrážia zhora, stretnete ich na ulici a oni vám už dajú znamenie, že sú pri vás. Verte im tiež.

S láskou Sa5m

Christmas time's coming.

26. listopadu 2011 v 16:56 | Sa5m
Milujem Vianoce. Ten čas má v sebe ukryté nádherne čaro. Vianocami žijem od konca letných prázdnin až po rozbalenie všetkých darčekov. Čím dlhšie sa teším, tým krásnejšie to všetko je. A stojím za názorom, že najkrajšie je celé to tešenie sa, radovania sa a sledovanie tých výkladov. Milujem prechádzať sa v takomto čase po meste a sledovať ako všetci zháňajú darčeky - ja sama si nakupovanie darčekov neskutočne užívam a vždy si predstavujem tie usmiate tváre, keď darček rozbalia. Neviem, som jednoducho taká - milujem Vianoce a vnímanie toho pokoja a lásky, čo nežne visí vo vzduchu.
Väčšinou s oslavou Vianoc začínam už prvý adventový víkend, tak teda môžte hádať ako to asi u mňa v izbe vyzerá. Stromček postavený, gauč potiahnutý bielou dekou, vankúšiky s vianočnými motívmi a od rána pustené Funrádio, ktoré ma teší vianočnými pesničkami. Zahrali mi dokonca Selenu, Justina aj Miley. Krásnejší začiatok adventu som si nemohla priať.
Cítim sa úžasne. Už mi chýba len jediné. Sneh. Kopa snehu a budú to Vianoce aké majú byť.

Všetkým želám nádherný advent ! S láskou Sa5m ♥
PS: Práve mi hrajú Justina - Santa Claus is coming to town

When dreams break reality.

19. listopadu 2011 v 11:47 | Sa5m
Včerajšok bol niečím neskutočne magický. Opäť raz ten geniálny večer a noc, keď si dovolím tvrdiť, že to bol najlepší zážitok v mojom živote. Včera som už po štvrtýkrát videla náš milovaný DESmod a konečne som získala podpisy ! Aj na ruku len tak mimochodom a mám dve najdokonalejšie fotky na svete - s Kulym a s úžasným Jankom Škorcom. Áno, to ten šikovný bubeník. Okrem toho, hrala aj predkapela - NeverBack. Som rada, že sa na slovenskej scéne konečne objavilo niečo poriadne, tí chlapci sú nádherní, úžasní, dokonalí a o ich hudbe ani nehovorím. Je to päť úžasných talentov a ja dúfam, že na ich koncert sa ešte dostanem.


Po koncerte sme prespali u Mary. Ako sa to vezme - toho spánku veľa nebolo. Celú noc sme venovali rozhovorom a dozvedeli sme sa naozaj zaujímavé veci. A po dlhej dobe sme viedli skutočný rozhovor s tajomstvami ako to má byť. Priznávam, dozvedela som sa určité veci, ktoré ma vyviedli z miery a spomenula som si pri nich na svoju stupiditu, ale viac už sa do minulosti nepozerám. Mám pred sebou krásne dni a budem si ich užívať naplno. Navyše posledné dni vo vzduchu cítim atmosféru Vianoc. Netuším čím to je, ale páči sa mi to. Ten vzduch vonku je zrazu príjemne zimný a to ma neskutočne teší. Dokonca mi to zkrášľuje každú jednu cestu do školy. Užívajte si to aj vy. S láskou Sa5m.

When I think I have troubles

14. listopadu 2011 v 20:41 | Sa5m
Dear diary...

Je inšpiratívne ako veľmi mi dokáže pomôcť jeden jednoduchý film s tak silnou myšlienkou. Vždy, keď si myslím, že mám problémy a trápim sa, väčšinou sa uspokojujem dobrým filmom. Ale tentokrát to bolo výnimočné a potrebovala som aj vidieť niečo výnimočné. Ramona a Beezus. Ten film som spomínala už niekoľkrát, je neuveriteľné ako silne na mňa pôsobí. Vždy, po každom jednom zhliadnutí sa cítim úžasne ! Neopísateľný pocit, vlastne sa cítim, že zvládnem všetko - poznáte to ? Ak nie, musíte ten film vidieť. Každá jedna scéna skrýva niečo pozivítne, ešte aj tie smutné - niekedy vážne netuším, či sa mám smiať alebo plakať. Tých pár scén obsahuje všetko. Pre mňa je to liek ♥
Úprimne dúfam, že sa aj vy cítite dobre. Ak nie, pousmejte sa na životom a vykročte do nového dňa pozivtíne naladení. Nenechajte sa rozhodiť a žite akoby tu nebol žiaden zajtrajšok ;)

Vaša Sa5m

I'm the strong one...

13. listopadu 2011 v 20:30 | Sa5m
Dear diary...
Nie som istá či chcem písať to čo som pôvodne mala v pláne. Chcela som sa o to podeliť, ale teraz mám pocit, že by to malo byť také moje malé tajomstvo, ktoré je vlastne mojou hnacou silou. Asi predsa len bude lepšie ak zostane utajené. Už len preto, že mi na tom naozaj záleží.
Každopádne, už pridlho som sa neozvala a tak som si povedala, že jednoducho už niečo napísať musím. Hneď na začiatok vám chcem oznámiť, že nová poviedka, na ktorej tak dlho a usilovane (?) pracujem, postupne priberá na svojej dĺžke. A ostatné blogové záležitosti - do nového layoutu sa mi nechce, takže prosím o strpenie.
A môj skromný život. Zisťujem, že za dva voľné dni sa toho zvyčajne udeje viac ako za celý pracovný týždeň. Nabudem klamať, u nás doma je to o čosi náročnejšie ako to bývalo, ale každý sa mení a každý si prechádza niečím iným. Nikto nie je dokonalý. Okrem toho mi tento víkend dala zabrať aj škola, keďže som musela zvládnuť dva projekty. Obidva som úspešne dokončila a s finálnou verziou som spokojná. No a potrápila ma aj spevácka súťaž. Stručne oznamujem, že som nepostúpila. Svoj výstup som na plnej čiare pokazila, takže sa netreba čudovať, ale na druhej strane - pozerám sa na to pozitívne. A ako som sama zistila, nie som ten typ na súťaženie. Neviem znášať všetky tie pohľady ako si vás každý premeriava čo asi dokážete. Jednoducho robím to preto, lebo ma to činí šťastnou a tak to ostane. Navždy.
Iba vaša Sa5m

Let's have some fun.

5. listopadu 2011 v 21:21 | Sa5m

Úsmev na všetky svetové strany, úsmev širší ako celý oceán. Cítim sa voľne ako vták a stres, ktorý ma sužoval odletel ako héliom napustený balónik. Mám takú radosť, že mám chuť používať metafory a celý svet si predstavujem ako zemeguľu posiatu farbami - fialová, ružová, žltá, červená, zelená, modrá - je ich tak nespočetne veľa ! Nepoznám odpoveď na otázku, čo sa to zrazu so mnou deje, ale viem, že potrebujem písať tieto slová, lebo ako ich píšem, mám pocit, že celé moje telo vyplavuje endorfíny a ja raz buchnem šťastím. Je to chvíľková záležitosť, poznám tieto momenty až pridobre, ale užívam si ju. Až pokým nevyhasne ten plamienok, z ktorého čerpám. Tentokrát to spôsobili predovšetkým ľudia, ktorí ma potešili iba jednoduchými slovnými spojeniami - dodali mi energie a som vďaka nim chvíľu zas šťastná. Neriešim nič iné, len túto chvíľu, tento moment a šťastie, ktoré mi zázračne vbehlo pod ruku. Nie je čarovné, ako veľa sa toho dá opísať, keď má človek v sebe zápal emócií ? Podľa mňa je to neskutočné. Myslím, že moju náladu povzbudili aj vianočné svetielka, výzdoby a stromčeky, ktoré som si dnes užívala pri prechádzke obchodom. Nezabudla som, že máme začiatok novembra, ale úprimne, pre mňa to nie je skoro. Veď len pár týždňov nás delí od samotného adventu a to je rozprávkové ! Neviem sa dočkať momentu, keď si do izby postavím stromček a steny vyzdobím dekoráciami. V dome zavládne pokoj a láska. Pre tie chvíle Vianoce zbožňujem. A sneh. Verím, že tento rok nás prekvapí a Vianoce budú biele a veľmi silno zasnežené, potom sa budem tešiť asi tak, ako dievča na obrázku. Jej úsmev je dokonalý, tak by mal vyzerať zimný čas. Mal by sa oslavovať úsmevmi. Ja to dodržím, vy ? Keďže už spievam o Vianociach, Halloweenu už dávno odzvonilo a preto čakajte v blízkej budúcnosti nový design. Pravdepodobne s Harry Potterom. Tá séria ma inšpiruje a dodáva mi dôvod žiť, smiať sa a milovať. Vopred vás prosím, neodsudzujte ma za to. Každý má vzťah k niečomu inému. Ja k príbehu chlapca, ktorý prežil.

S láskou potterhead, vaša Sa5m

Go there, go here, go back.

4. listopadu 2011 v 18:41 | Sall*
Dear diary...
Prepáčte. Za tie dni neprítomnosti. Nedá sa písať každý deň, obzvlášť ak sa pokúšate o duchaplné články v denníčku. V tom prvom rade sa chcem poďakovať Leesh a Cherry Steel, ste úžasné. Vždy ma podporujete a to ma ani nepoznáte. Ste zlatíčka :)*

A teraz v tom druhom rade. Cítim sa rozhodne lepšie ako pri písaní posledného článku. Veci, ktoré ho spôsobili sa pomaly dávajú do poriadku a ja myslím, že sa pomaly učím žiť na tom moste medzi dvoma miestami. Asi som našla ten pravý stred, akúsi rovnováhu a nepobehujem splašene stále tam a späť. Dúfam, že sa mi to podarí udržať tak ako to je. Takto je to totiž úplne nádherné ! Jediné čo ma ešte stále a neodbytne štve sú ... hodiny klavíra. Ja ich vážne neznášam ! Ale všetko sa dá zvládnuť, s úsmevom predovšetkým. Aj keď nemám chuť na prehnané úsmevy, budem sa to snažiť brať optimisticky.


Ako už viete, znova som sa namotala na Harryho Pottera. Je už o mne všeobecne známe, že patrím k tým, ktorí túto ságu neodvolateľne milujú. A tak teraz väčšinu svojho času trávim čítaním a písaním tweetov o Harrym, pustila som sa do opakovaného čítania kníh a každý deň si spestrujem myšlienkou, že je tu taká nádherná séria kníh, vďaka ktorej sa cítim tak voľne.

A ešte niečo... opäť ma začína lákať čierna farba, vôbec netuším čím to je, ale dnes som sa obliekla pomerne do čierna a cítila som sa tak dobre. Zase sa niečo vo mne mení, ale vôbec sa tomu nebránim. Čo príde to príde, nechám sa prekvapiť. A vy, milí čitatelia, žite a bojujte ako najlepšie môžete. Pretože život je boj, ale stojí za to.

S láskou vaša Sa5m

Silence.

30. října 2011 v 20:22 | Sa5m
Dear diary...
Cítim sa ako na rozhraní dvoch svetov, jeden ma láka viac, od toho druhého sa chcem odpútať. Ale stručne povedané - nejde to. Stále sú dni, keď viac smerujem k jednému a potom dni, keď zase k druhému. Je to ako most a rozmýšľaš, ktorým sa smerom sa rozbehnúť, aby si trafil správne mesto. A keďže nechcem ísť do jedného a nevidieť to druhé, radšej som v strede... na moste a sledujem ich mohutné stavby z diaľky. Chápe ma niekto ? Asi nie, píšem až v priveľkých hádankách. Čo sa snažím mierne naznačiť - dnes sa necítim zrovna najlepšie. Áno, pravda, sedela som celý deň doma za elektirckými požieračmi energie, ale, že som vyšla na vzduch mi nepomohlo. Jednoducho, dnes to nie je môj deň. Ktovie, možno som ráno z postele položila na zem prvú ľavú nohu namiesto ... och, počkať, logicky, vždy vstávam ľavou nohou. No niekedy asi dostúpim horšie. To vlastne každý.

Zaujímavé. Vždy, keď sa cítim takto ... zvláštne, píše sa mi omnoho lepšie a články sú duchaplnejšie. To bude tým, že vtedy píšem z pocitov. Keď je človek takmer bez emócií, nemá zo seba čo dostať. Len génius, vie o sebe niečo napísať, aj keď totálne nemá čo. Takým tlieskam. (Samozrejme, iba ak napíšu niečo duchaplné, neduchaplné veci vie napísať každý.)


Viete vy, nie ešte neviete. Moja Harry Potter nostalgia je späť. Nedokážem sa od tých sérií odpútať. Je to niečo, čo mi dodáva silu veriť v svoje sny, veriť v silu priateľstva a veriť, že napokon raz dobro zvíťazí. Učila som sa to celé detstvo a nezanevriem na tie filmy, aj keď už všetko skončilo. Rozhodla som sa prečítať všetky knihy HP, ktoré doma máme. Chcem si premietnuť tie príbehy znova, ale tentokrát cez knihu. Filmy poznám naspamäť, ale z kníh som prečítala len dve.

Ostáva mi pozdraviť sa na záver článku. Tak milí, čitateľ, ak si sa dopracoval až sem, prajem príjemne strávený zvyšok dňa a mnoho síl do nového školského týždňa. A úsmev ! ;)
Vaša Sa5m

Welcome freedom ;)

27. října 2011 v 20:25 | Sa5m
Dear diary...
Po dvoch necelých mesiacov je tu opäť niekoľko úžasných, pokojných dní slobody - prázdniny. Vážne sa teším, že si konečne poriadne oddýchnem. A navyše mám niekoľko plánov, takže som rada, že nebudem celý čas len nečinne sedieť... teda dúfam, že nebudem. Veď mám toho predsa len dosť - kreslenie, návšteva kamarátky, návšteva starkej, ísť von, písať, futbalový zápas... Vyzerá to ako slušne nabitý program, čo poviete ?


Kto moje články číta si už určite všimol, že som veľký snílek. Snívam aj počas reality a hoci sa častokrát niektorým podarí moje sny rozbiť na črepy, vždy je tu tá chvíľa, keď ich znovu usilovne poskladám. Verím totiž, že aj keď sa všetci smejú, mám svoju cestičku, po ktorej pomaličky stúpam. No okrem týchto "reálnych" snov, mám aj tie nereálne. Také živé obrázky, keď sa odpojí duša od tela a odlieta nevedno kam. Snívajú sa mi naozaj čudné sny, to sa musí uznať.

A moja nálada ? Teraz pomerne dobrá. Veď napokon, sloboda ma víta s otvorenou náručou. Bohužiaľ, len na päť dní... No nebudem klamať, dnešné ráno ešte nebolo také svetlé ako zvyšok dňa. Posledný čas som totiž na niektorých ľudí naozaj zákerná a dnes ráno som opäť ubližovala nevinným. Kričala som bez dôvodu, zúrila som bez dôvodu a ani neviem, čo som vlastne cítila. Nedá sa to vysvetliť a už si to ani poriadne nepamätám. Ale bolo to, ako by bolo telo tam a duša niekde opäť lietala.

Dnes úplne bez-pointovo ako je u mňa zvykom.
Užívajte si života, s láskou Sa5m
:-)

Sadness

21. října 2011 v 17:59 | Sa5m
Dear diary...
Po niekoľkých minútach som sa rozhodla pustiť sa do tohto fatálneho článku (dúfam som ten výraz použila správne)... odpoveď z literatúry dopadla na jednotku, aj keď to bola vlastne len protekcia, keby to má byť naozaj podľa pravidiel, mala by som dostať minimálne dva, ak nie horšie. Ale tak je, ako je. Nemám sa prečo sťažovať. Čo sa týka ostatných hodín, utiekli až prirýchlo, tak ako ten čas uteká stále. Nestíham.

A keď som tak stručne opísala svoj deň, môžem sa dohrabať k úplnej podstate tohto písania...

Neznášam konce. Vážne nie. A obzvlášť nie konce niečoho, čo mi tak prirástlo k srdcu. Takýto stav sa dal predpovedať. Dočítala som Mariotových dedičov. Dnes som pri tej knihe strávila tri hodiny a jedna z toho bola len o slzách. Myslela som si, že neskončím až tak zle - je to iba fikcia... no akosi sa ma to dotklo viac ako som predpokladala. Plakala som asi ďalších 20 minút po tom, čo som knihu odložila prečítanú z rúk. Neviem opísať to čo teraz cítim, ale keď si spomínam na posledné riadky z knihy, je to niečo ako prázdnota. Poznám sa, viem, že ma to prejde...

Teraz nemám chuť s nikým sa rozprávať, len sedieť ticho v izbe, preberať sa so smútku. Nemám náladu na tie neustále výčitky od rodičov, za to, že som posledné dni bola vážne hnusná. No tak čo, každý má právo raz za čas vybuchnúť. Ja pri nich tiež nemusím stále nosiť úsmev a tváriť, že mám chuť sa s nimi rozprávať, keď ju nemám.

Je mi to všetko ukradnuté, teraz myslím len na to, že som si ešte dnes ráno predstavovala šťastný príbeh odohrávajúcej sa knihy a teraz sa mi to všetko rozpadlo. Nejak podobne ako sa mi to stáva aj v reálnom živote.

Stále vaša Sa5m

Just wanna say, I love ya :*

20. října 2011 v 19:29 | Sa5m
Dear diary...
Posledné dni ma opäť veľmi baví písať. Možno že ma, nie - určite ma inšpirovalo, že sa mi na blog vrátila milovaná Leesh. Slniečko, ktoré vás vždy povzbudí, aby ste kráčali ďalej, hoci aj keď máte pred sebou neprekonateľné prekážky, pretože ona bude aj tak vždy tvrdiť, že sa prekonať dajú... Mám ťa za to veľmi rada ! :)*

A späť k posledným dňom. Napísala som niekoľko článkov, vrátane denníčkov, ktoré ma bavia obzvlášť. Už je to raz tak, že najviac viem písať o sebe. Asi to bude tým, že sú to všetko veci, ktoré som prežila, takže sú mi najbližšie. A myslím, že článok je sám o sebe zaujímavejší, ak je písaný v prvej osobe. Vtedy mám pocit, že autor dáva do tých slov viac zo seba a nezosobňuje tak všetko. Kariéra novinárky, redaktorky ma už neláka, ale písaniu ostanem naďalej verná. Napokon, čo by ste tu bezo mňa robili ? (irónia)

Pamätáte si na moju vianočnú náladu ? (článok) Tak postupne prichádza ku mne viac vianočných impulzov a začínam o Vianociach snívať a hovorím o nich ešte viac. Teším sa. Tieto Vianoce by sme mali tráviť opäť s babkou, takže by mohli byť opäť iné a výnimočné. A keď už zas všetkých ladím na sviatky pokoja a lásky, rada by som spomenula aj prvú vianočnú pesničku, ktorú som už zaradila do svojho playlistu. Niektorí možno vedia, iní nie, ale jeden úžasný spevák (a je mi jedno koľko z vás má naňho nemiestne názory) sa rozhodol vydať vianočné CD. Prvý singel je vonku. Samotný klip je ešte krajší ako pesnička, ale obľúbila som si oboje.


Nie som si istá, ale ak som spomínala, že sa učíme Mor ho!, je dôležité napísať, že prvú odpoveď som pokašlala. Úprimne dúfam, že zajtra to zvládnem. Áno, dostala som druhú šancu. Nech už to dopadne akokoľvek, zajtra je piatok. To predpovedá víkend a ten ja už nesmierne potrebujem. Že sa cítim vyčerpaná ani nemusím dodávať. Plus sa objavila stará známa, nádcha a ja už chcem len dlhý spánok a vyhriatú postieľku, ktorej si pri ranných stávaniach veľa neužijem. Takmer som zabudla, chystám sa sledovať ranné rozprávky. (Samozrejme, až keď všetko dospím.) Na chvíľku sa zas vrátim do detských čias. Ešte, keď sa tak ráno zobudím, bude napadaný sneh a ... zasa tie Vianoce.

S láskou Sa5m

Smily day :-)

19. října 2011 v 19:42 | Sa5m
Dear diary...
Jeden z tých dní, keď sa cítim naozaj úžasne ♥ Po tých smutných dňoch - konečne ! Bude to zrejme tým, že štvrý diel Mariotových Dedičov už mám doma a pomaly som prekročila polovicu, čo ma síce trochu škrie, lebo keď sa to skončí zažijem podobný šok ako pri konci Harryho... ale aj tak sa teším. A to preto, lebo Mija a Miseag sú konečne spolu.

Spomínala som, že milujem dni ako je tento ? Bezstarostné, veselé a plné smiechu. Ako som už písala, všetko to spôsobuje dávka tej úžasnej magickej knihy. No aj tak si myslím, že je niečo vo vzduchu - niečo čo núti sa všetkých usmievať. Aj napriek nepríjemnej fyzike bol tento deň krásny. Aj dnešná výtvarná, už som sa dlho tak neuvoľnila. Príjemný pocit, vypnúť na dve hodinky. A keď už píšem o výtvarnej, dnes tam bol aj jeden malý chlapček (brat jednej výtvarníčky) - milujem živé a vysmiate deti. A úprimne ma príjemne zahrialo pri srdiečku, keď som mohla jeho výtvory (kresbičky) vždy ohodnotiť úsmevom. Milujem, keď sa ľudia smejú, usmievajú a navzájom si ukazujú lásku. Asi preto sa niekedy bláznim, práve pre tie šťastné výrazy na ich tvárach.


A čo zajtra ... ? Prvé tri hodiny voľné ! Áno, vážení, píšeme psychologický test a veľmi, ale veľmi dúfam, že mi to konečne pomôže akým smerom sa uberať. Čo-chvíľa odovzdávame prihlášky a ja ani len netuším, kam chcem ísť. Znie to pomerne zvláštne, ale vedela by som si vybrať omnoho jednoduchšie, keby už volím vysokú školu. Tam je akosi viac možností a smerov a práve tie, ktoré na stredných nie sú, mi vyhovujú najviac. Celá ja, úplne mimo od všetkých ostatných.

Pomaly sa blížim ku koncu, chcela som sa venovať ešte veľmi vážnej téme "prečo sa píšu smajlíky bez nošteka", ale asi to nechám na inokedy. Aby ste si nemysleli, že som úplne čudná (a to naozaj nie som !) - nie je to pre smajlíky fér, zvieratá aj ľudia nošteky majú a smajlíky nie ? Hmmmm... Nie, jasné, že iba čistá irónia. Ale aj tak... majú na noštek právo ! :-p

Btw, dnes sme na obede mali pizzu - vynikajúca ! ♥

S láskou Sa5m

Christmas.

16. října 2011 v 19:47 | Sa5m
Dear diary...
Ak si myslíte, že som si splietla dátum v kalendári, tak ... nie. Ani nežijem v budúcnosti a hodinky mi nejdú popredu. Jednoducho, prosto sa teším na Vianoce. Na tie padajúce vločky, ktoré sa budú ligotať vo svetle vo svetle pouličných lámp už v poobedných hodinách, na výzdobu v supermarketoch, ktoré sa tešia tak rovnako ako ja, lebo sa bláznia už teraz, na koláčiky, ktoré budú rozvoniavať po celom dome a pokúšať ma každý večer pri televízii a najviac na vianočné tradičné rozprávky, ktoré k tomu všetkému jednoducho patria. Úprimne, najviac sa teším na tú chvíľu, keď bude pokojný Štedrý večer, slávnostná večera zjedená, v krbe horieť ohník a v televízii začne rozprávka Tri oriešky pre Popolušku. Tak túto chvíľu si naozaj užijem.

Síce možno ešte krajšie ako samotné Vianoce je advent. To obdobie, keď sa všetci tešia, všetko sa pripravuje a vonku vládne atmosféra Vianoc, čiže pokoja a lásky. Milujem tento čas, keď kráčam cez zasnežené mesto a mám chuť každému venovať úsmev.

A aj keď ešte príliš predbieham situácií, mám právo tešiť sa. A menšiu ochutnávku zimi som mala už včera. Zažila som historicky prvú guľovačku tejto sezóny. Boli sme v Tatrách, presnejšie na Hrebienku. Snehu bolo pomerne dosť na to, že je ešte relatívne teplo a nemrzne. Bola krása prechádzať sa v lese a cítiť sa ako v rozprávke. Ak sa pýtate, či sme boli aj na vodopádoch... tak áno. Bolo to tam prekrásne, presne v tejto časti sa nachádzalo snehu najviac a my sme mali také šťastie, že zrovna keď sme boli pri vode, nebolo tam nikoho. Takže sme si perfektne užili tú atmosféru.

Hoci sa zdá, že máme ešte kopu času. Verte alebo neverte, Vianoce čo-chvíľa začnú klopať na dvere. Ja pomaly začínam rozmýšľať nad vianočnými darčekmi a ako sa poznám, pomaly by som na nich mala začať pracovať.

Tak sa teda majte, usmievajte sa a sledujte život s ružovými okuliarmi. Ja sa budem snažiť o to isté. S láskou iba vaša Sa5m.

Divadlo ... milujem to tam ♥

10. října 2011 v 14:17 | Sa5m
Dear diary...
Pôvodne som chcela napísať už v noci po príchode, ale bolo príliš neskoro... No zatiaľ si to pamätám a uchovávam si tak šťastné myšlienky, takže sa to pokúsim prerozprávať.

Včera sme boli v divadle. Ale nie v hocijakom... Vážení, ja som navštívila nové Slovenské Národné Divadlo. O 13:30 sme vyštartovali a priznávam - nebola som zrovna pokojná. Tešila som sa, ale akási tréma tu bola. Veď je to Národné divadlo !
Po príchode do Bratislavy sme najprv zamierili do Eurovea Gallery, kde sme poblúdili obchodmi a sedeli pri kávičke. 17:30 sme už vkročili do divadla, nechali si odložiť kabáty a čakali, kým nám dovolia vojsť do sály. A potom...

Niečo neopísateľne úžasné ! ♥ Už len, keď som tam vošla, som mala pocit, že tam patrím. Milujem divadlo a tvrdím, že sa tam určite niekedy ešte objavím. A možno... už nie ako divák. Kto vie ;) Po niekoľkých minútach začalo predstavenie. Vyšla Gabika Dzuríková, neskôr Diana Mórová... ešte neskôr Tomáš Maštalír... po ňom Janko Koleník... a prekvapil aj Jožko Vajda. Všetci úžasní, dokonalí, rozprávkoví. Bavila som sa a ešte dlho budem na tento nedeľný večer spomínať. Musím však priznať, že ma vážne prekvapil Tomáš Maštalír, nikdy som nevedela, že ej to taký skvelý herec ! Má môj obdiv, samozrejme aj ostatní, ale tentokrát ma najviac očaril práve pán Maštalír.

Čo sa mi však naozaj rátalo, boli záchvaty smiechu hercov na pódiu, hlavne Jožko Vajda, ktorý neustále robil nejaké brepty a pri jednej scéne rozosmial dokonca aj Dianku. A môžem sa pochváliť ešte s niečím ? Je to vec, pre ktorú som na seba naozaj hrdá. Na konci predstavenia, som JA bola jediným človekom, ktorý sa postavil. Vedela som, že by som neskôr oľutovala, že som im týmto gestom vďaku nevyjadrila a preto som našla odvahu. A som za to šťastná :)
 
 

Reklama