Dear diary

I can´t believe ... ♥

18. června 2011 v 20:31 | Sa5m
Dear diary...

Práve som sa vrátila domov. Som šťastná, ale skrýva sa vo mne aj kúsok pocitu, na ktorý snáď ani neexistuje pomenovanie. Možno by to ale trochu vystihovalo "bojím sa" alebo skôr "obávam sa" ? A možno ani jedno. Netuším, ale cítim sa celkom fajn. Práve sa chystám na večer v sprievode hudby a myšlienok :) Takže zatiaľ sa majte krásne a usmievajte sa :)
PS: Tento článok je skôr menšou informáciou pre Nell a prípadne aj Mary. Určite budú zas až príliš nedočkavé :-P

Unbelievable happy ♥

13. června 2011 v 15:09 | Sa5m
Dear diary...

SMILE ! >> :-) Áno, som späť a cítim sa úžasne. Nádherne, jednoducho skvele. Tento víkedn bol rozhodne jeden s najlepších ♥ Neuveriteľne som sa bavila, najprv na školskom predstavení. Neskôr to bola oslava MDD a sobotný večer patril ľudom, ktorých mám rada. V nedeľu som bola za Mary a večer na pizzu s rodičmi :) Jednoducho život opäť naberá farebnosť a ja som za to vďačná :-) Momentálne mám takmer na každý deň program, mám sa na čo tešiť. Čoskoro sú tu prázdniny a ja sa neviem dočkať tých voľných, zábavných, letných dní :) Mimochodom, namotávam sa na novú pesničku od Sel - Bang Bang Bang ☼


S láskou Sa5m, xoxo

Leave me live my life ♥

9. června 2011 v 17:29 | Sa5m
Dear diary...
Neznášam to neznesiteľné pálenie v očiach, ten pocit, keď viete, že nie ste dosť silní na to, aby ste slzy zastavili.. Niekedy mám pocit, že sa mi všetky veci rúcajú. A je to takmer pravda. Čo je možné, to pokazím. Nehovorte, že nie. Vidím, čo robím. Vidím, že druhým ubližujem. A aj tak sa za mnou ľudia hrnú, aby mi povedali niečo vtipné, čo sa im stalo, aby som im poradila, aby som im pomohla s domácou úlohou. Som za to šťastná, ale.. neviem, či si to zaslúžim. Robím strašne veľa vecí zle. To len pred nimi som taká úžasne optimistická. Lebo medzi nimi sa cítim lepšie, ale potom sedím doma. Dovolím všetkým myšlienkam, aby vystúpili na povrch a zamýšľam sa.. nad sebou. Čo robiť lepšie.
- Ja sa vám ospravedlňujem, že som napísala taký depresívny článok. Ale aspoň sem sa môžem vypísať a dostať zo seba aspoň kúsok toho zmätku.

Už som spomínala, že všetky túžime po tom, aby sme sa stali princeznou ? A nehovorte, že nie :-)

My p-r-o-b-l-e-m.

7. června 2011 v 19:18 | Sa5m
Dear diary...
Prepáčte. Moja aktivita je suck's z jedného dôvodu. Nedokážem písať, nie o svojich pocitoch. Zvykla som si uzatvárať sa do seba, čo znamená, že o väčšine mojich pocitov svet nemá potuchy. Vrátili sa ku mne smutné šedé dni a to, že neustále prší tomu vážne nepomáha. To je asi tak všetko, čo som schopná povedať k mojej nálade. Priznávam však, že sa cítim vinná a vlastne som. Za svoje pocity si môžem sama. "Každý je strojcom svojho šťastia sám." Ale budem silná, budem hľadať svoju cestu späť k radosti ♥ #staystrong
Dnes som si predsa len deň osviežila, konala sa menšia prechádzka po meste kvôli legínam a tričku, ktoré zháňam. Kúpila som si tričko, ktoré (mimochodom) nezháňam. A taktiež hľadám jednu z tých kabeliek, ktoré sa podobajú originálnej značke Louis Vuitton.

I don´t know.

17. května 2011 v 18:15 | Sa5m
Dear diary...
Neviem čo sa to v posledných dňoch deje. Viem len to, že nechcem o tom rozprávať. Donedávna som mala chuť len tak sa zvaliť na posteľ a hľadieť do blba. Možno nechať slzy, nech mi stekajú po tvári. Teraz by som najradšej vybehla niekam von a len tak sa ponevierala po lúke, nechať voľne plynúť myšlienky. No viem, že sa nedokážem sama len tak vybrať na lúku a preto ostávam pri teórii, že budem sedieť v izbe na gauči, s notebookom na kolenách, strániť sa všetkých myšlienok. To som ja. Áno, ja viem, prečo sa takto cítim, prečo mám chuť jesť zmrzlinu a pritom byť mimo domu.. A áno, nikomu to neprezradím. Aspoň zatiaľ. Mimochodom, štve ma, že mám poobedňajšie aktivity. Keby je to apsoň nejaký šport, ale ja musím trčať v hudobnej a to mi vadí. Nemôžem si len tak vybehnúť na ihrisko alebo na záhradu kedy sa mi zachce, pretože musím stihnúť autobus. Ale tak-či-tak, už mi je to jedno. Posledných päť týždňov a budeme mať voľno. Od všetkého ♥

Breaked soul. Maybe.

15. května 2011 v 21:13 | Sa5m
V prvom rade, odpoveď pre Stenshin: neviem ti poradiť, na ktorej stránke. Sťahoval mi ho starký, viem - znie to čudne, že starký, ale on sa takýmto veciam venuje. Sťahuje mi každý film, ktorý si poprosím, ale naozaj neviem, že kde. Skús jednoducho hľadať cez google ;)

Dear diary...
Dnešný článok začnem asi tým, že vám chcem poďakovať. V posledných dňoch je vás tu stále viac a mňa to veľmi teší, takže ešte raz ďakujem. Ďalej som dnes ostalo milo prekvapená, keď som zistila, že ako affiliate ma schválila slečna delineate~, pretože ju už istý čas aj ako blogerku, ale hlavne ako grafičku naozaj obdivujem. Takže ďakujem.
A teraz už k trablem mího života. Dnes som sa viackrát zamýšľala nad tým, čo sa v poslednom čase deje u nás doma. Aby som to uviedla na pravú mieru, nie je to nič čo by vás malo trápiť. Len jednoducho sa stále častejšie objavuje doma príliš veľké napätie a medzi rodičmi stále častejšie vybuchuje, čím myslím, že sa hádajú. Sú to obyčajné hádky, kvôli maličkostiam, ktoré nájdeme v každej (normálnej) rodine. Zamýšľala som sa nad tým, čo vlastne pri tých nahnevaných slovách cítim. Čo vlastne prežívam, keď počujem výmenu názorov dvoch najdôležitejších ľudí v mojom živote. Jednoducho by som povedala, že nič, že to ignorujem. Vybudovala som si stenu, cez ktorú si nič nepustím. Chvíľami zabúdam, že sa zrejme snažím od niektorých vecí tak izolovať až nakoniec prídem na to, že tá stena mi bráni aj vtom aby som ukázala vlastné pocity. Tak mi napadlo, či nakoniec niekde v hĺbke, vnútri.. nie je duša, ktorá sa pomaly rozpadá na drobné kúsky. Možno práve preto kričím na tých milovaných, možno práve preto ma niektoré veci (spomienky) tak bolia.. Ale ja to len ignorujem. Áno, znie to sebecky. No ja sa len snažím zistiť, prečo už nedokážem byť taká šťastná a uzatváram sa pred svetom. Neodhaľujem skutočné pocity. Vlastne, keď všetko skrývam je mi lepšie a je to jednoduchšie. Som priveľmi komplikovaná osobnosť.
Momentálne ma mrzí, že píšem článok len o sebe. Zaujímam sa o ostatných, o vás všetkých. Len niekedy, to jednoducho treba zo seba dostať. Ďakujem, ak ste to prečítali.
S láskou Sa5m

Today was a fairytale

13. května 2011 v 22:45 | Sa5m
Dear diary...
Dnešný deň začal akosi pomaly, škola sa tiahla, bola utrpením. Nakoniec však predsa len prišlo posledné zvonenie a ja som sa tešila. Na ten kľud a voľno, čo ma čaká cez víkend. Dnes som odštartovala so zábovou. Na počesť konca druhej svetovej vojny sa každoročne konajú oslavy a samozrejme k nim patrí (aspoň u nás v dedine) vatra. A tak sme sa teda, hlavne ja, poriadne vytancovali. Vyšantili, vybláznili, vysmiali. Páčilo sa mi to. Som veľmi rada, že som šla, pretože tento rok to bolo úžasné ♥ Avšak nebola by som to ja, keby som si k zábave nepriniesla aj starú bolesť. Preto som sa toľko smiala, bláznila. Chcela som potlačiť tok myšlienok, ktoré mi pripomínali toľko vecí. Tam niekde hlboko v srdiečku... Nie, nezbúram si svoju stenu. Aspoň zatiaľ nie. Zostávam pri tom, že to bol večer nádherný a som rada, že som ho prežila. :)

10th of May like my birthday

11. května 2011 v 19:49 | Sa5m


Milí návštevníci, ako ste si mohli všimnúť je tu opäť nový layout. Je to iba jednoduchosť z dvoch obrázkov, no napriek tomu som s ním spokojná a úsmev Demi ma dobíja ma energiou.

Dear diary...
Posledné dni sú príliš zvláštne, celý ten čas sa snažím byť silnou, udržať to všetko v sebe, potlačiť staré city. Je toho na mňa dosť, človek sa nemôže predsa "hrať" na hrdinu a zvládať všetky emócie s toľkým odstupom. A preto posledné dni, moja stena padá. Vysporiadavam sa s tým vlastným spôsobom. Včera som jednoducho len plakala, dnes som sa stránila kamarátov z druhej triedy. A možno som tam nešla len kvôli jednej osobe. Ktovie. Radšej som sedela v svojej lavici, cez hodiny-cez prestávky, pokojne čakala kým odzvoní posledné zvonenie a zároveň som sa zabávala s ľudmi okolo seba. Smiali sme sa a ja som vypustila z hlavy všetky problémy. Teda hlavne tie rodinné. Nejde o nič vážne, len ocko ma v poslednom čase zdravotné problémy a ja mám jednoducho strach ako to všetko dopadne. Verím, že dobre. Vlastne verím, že to dopadne úžasne. Hlavne treba myslieť pozitívne, ono je to predsa všetko o myšlienkach - o tom, čo chceme a čo si privolávame. Ale že by bol môj ocko nejaký veľmi pozivítny optimista ? No to asi nie... :)
S láskou Sa5m
 
 

Reklama