Dear diary

Dancing, smile and being happy ... :)

5. října 2011 v 20:58 | Sa5m
Dear diary...
Ďalší týždeň ubieha a ja sa nestíham spamätať. Nikdy nepochopím ako môže čas tak utekať, vždy som si myslela, že som dostatočne rýchla. Asi som sa mýlila, času nestačím. Nevadí, žijem si vo svojom tempe, zatiaľ akosi stíham.

Svojej pozitívnej nálady sa držím, nenechám si ju len tak zobrať. Nenechám sa zničiť, ani svojimi vlastnými neprajnými myšlienkami. Jednoducho som šťastná :) A so svojím veselým úsmevom budem bojovať cez všetky prekážky. Priznávam, mám svoje slabé chvíľky a dovolím negativite vystúpiť na povrch, ale väčšinou ju rýchlo zavrhnem, takže som stále O.K. Z takýchto momentov ma väčšinou zdvihne na nohy hudba, najviac pomáha Pixie Lott s All About Tonight, Merry You od Bruna a najnovšie od dnešného večera aj What Makes You Beautiful od sladkých chlapcov z One Direction. Pre veselú náladu potrebujem aj veselú hudbu.

A čo sa týka školy ... hmmm ... nie, nevadí mi. Možno, že sa často stresujem kvôli pár predmetom, ale hudba to rieši za mňa. Zajtra ma čaká vstupná previérka z chémie, ale nemám strach. Učivo sme opakovali celý september a myslím, že si toho pamätám naozaj dostatočne. A ak nie, držte mi palce.

Viem, že som sa opäť pustila do veľmi duchaplného článku, ale teraz len jednoducho chcem informovať o svojom živote. A čo sa týka informácií, dnes som po troch mesiacoch mala prvý tanečný. Aká som šťastná ! :) Chýbalo mi to, neskutočne. Je to časť mňa a keď netancujem, nemôžem byť skutočne v pohode. Vážne sa mi začína tento školský rok páčiť a ja si ho tak ľahko pokaziť nedám.

S láskou vaša Sa5m
PS: Usmievajte sa, svet potom naberá omnoho krajšie farby ! :)

Keep calm and smile :)

2. října 2011 v 12:46 | Sa5m
Dear diary...
Každý deň, každú chvíľu sa moja nálada dokáže obrátiť na bod mrazu. Stalo sa to aj dnes. Som znechutená, keď sa mi to stane. Taký úžasný pokoj, teším sa, že je všetko v poriadku... ale tá stena spadne, roztriešti sa a vypukne vojna (myslím to, samozrejme, v obraznom pomenovaní). Ja na to viac už nemám síl. Nechcem sa rozhodiť pre každý detail a obyčajnú slabosť so sledu posledných udalostí. Ja chcem žiť. Tak ako žijem každý víkend, keď som s priateľmi. Chcem byť taká stále, bezprostredná, šťastná a riešiť každý problém s úsmevom. A viem, že je to možné.

Je tu niekoľko ľudí, ktorí ma doslova hodili na zem, koľkí o mne hovoria klamstvá a koľkí sa mi ešte v živote budú smiať rovno do očí. Ale vlastne sú tími najlepšími radcami. Pretože vďaka nim mám vždy možnosť postaviť sa späť na nohy a byť ešte silnejšou. Ja sa nenechám zlomiť a budem žiť život tak ako si ho sama predstavujem. Pozitívne kráčať za svojími snami. Nehovorím, že prekážky neprídu a ja znova nespadnem, možno dokonca nebudem schopná vôbec ísť ďalej... ale ono sa to opäť zlomí a ja nájdem tu silu kráčať. Na všetko existuje liek a je to v nás.

Od dnes začínam novú cestu. Vlastne nie novú, akurát naberám nový smer. A úprimne dúfam, že budem mať snahu držať sa ho stále.

Sama sa pýtam, kde sa to vo mne vzalo a prečo sa chcem naozaj zmeniť... Ale myslím, že to bude tým, že som si spomenula na Leesh. Na tie pozitívne články ako ma vždy zodvihli zo zeme. Chýba mi. A pravdepodobne aj okolnosti v rodine, ktoré nás zároveň veľmi spájajú.

Kedysi som zvykla na záver článku písať, aby ste sa usmievali a boli šťastní. Dnes píšem, nebojte sa žiť, kráčajte ďalej a čerpajte silu aj zo zlých udalostí. Vždy tu bude niekto, kto vás má rád. A ak nie, ako sme včera riešili s Nelly, aspoň máte šancu predviesť sa a dokázať všetkým, ktorí sa na vás pozerajú ako na nulu, že na to máte a ste silnejší než oni sami.

Vaša Sa5m * x

Don't you remember I'm your baby girl ?

27. září 2011 v 18:32 | Sa5m
Dear diary...
A nový týždeň pomaly ubieha... Ja naozaj netuším, kedy plynie čas. Väčšinou zabúdam, že stále beží a potom si zrazu večer uvedomím, to je ďalší deň za mnou ? Nestíham to sledovať. Môj život je neskutočne krátky a to mi už teraz ten čas tak letí ? Dnes je utorok - zajtra je stred týždňa, zlomový deň a zrazu bude opäť po celých siedmych dňoch. Nechápem. Nikdy nebudem.


Ale náladu mám dobrú. Každý deň sa chovám ako bláznivé dieťa, ale akosi to pred všetkými tými ľudmi v škole inak nejde. Len sa vyblázniť a vydať zo seba všetku energiu a adrelín, ktorý sa na mňa počas týždňa nazbiera. Nevadí. Radšej nech ma všetci poznajú z tejto stránky ako z tej zraniteľnej. Potom je byť medzi ľudmi až moc nebezpečné. Je mi fajn, takto všetko zvládam. Školský rok mi pomaly ubieha a netuším ako je to možné, že už je to mesiac, čo drieme v školských laviciach. Tento rok si zatiaľ užívam, odpovede ani písomné práce neberiem veľmi vážne a stres väčšinou zatlačím do najtmavšieho rohu mysle. Myslím, že keď je to stále takto v pohode, bude to tak už po zvyšok školského roka. A ak naozaj áno, budem len vďačná.

Nie som si istá, ale spomínala som už svoju posadnustosť seriálmi ? Je to akýsi týždenný rituál odsledovať všetky nové časti každého z nich. Nebránim sa, mňa to neskutočne baví. Nedávno som narazila na The Lying Game, je to po dlhej dobe seriál, ktorý nie je založený na mystických veciach. Len obyčajná hra lží. Úprimne, nieľkoľko prvých dielov a ja som si už zamilovala pár Ethan & Emma. Tak roztomilí. Ale kto by si ich nezamiloval ? Oni k sebe proste patria. A bodka. Dúfam, že to spolu spráskajú ešte aj Thayer a Sutton a z môjho seriálu sa stane najlepší príbeh všetkých čias. Nie, samozrejme, že žartujem. Nikto nemôže ukradnúť prvenstvo Harrymu.

Spomínate si (a ja dúfam, že nie) ako som písala, že možno budú nové fotografie ? Tak oni sú. Ale ja som lenivá nahodiť ich do počítača, upraviť a up-datetovať na blog. Nehnevajte sa, ale to je vážne zložitá práca. Skúsim sa prekonať, nič však nesľúbujem.

S láskou vaša miss lenivá, xx


PS: Oh, mimochodom... práve s ami sťahuje nový diel Lying Game. Ja sa t-a-a-a-k teším ! ♥

You can't really fix the heart.

25. září 2011 v 10:33 | Sa5m
Dear diary...
Myslím, že včera som sa o svojej inšpirácii miss Demi Lovato vyjadrila naozaj dosť. Milujem ju. Každý jej song pre mňa niečo znamená a dáva mi silu ísť ďalej. Skyscraper ma donútil postaviť sa a ísť ďalej, kráčať pevne za svojimi snami, For Love of a Daughter mi vrazilo facku a dalo najavo aké je úžasné, že mám ocka, ktorý ma miluje a Fix the Heart ? Ukázalo mi a dosvedčilo, že keď raz niekoho zraníš, nikdy to už viac nemôžeš vziať preč. Odpustím, ale nezabudnem.

Mám dobrú náladu. Vážne :) Neviem ako dlho vydrží a čo ma skôr či neskôr rozhodí, ale sú na svete tí, ktorí trpia tisíckrát horšie a ja nemám prečo riešiť svoje minimálne problémy. Ktoré sa problémami ani nedajú nazvať. Mám dokonalý život ! Minimálne v pomere s tými čo nemajú nič, venujem im svoje motlitby a posielam všetku lásku a energiu.

Ešte pred koncom prázdnin sme sa dohodli, že v nedeľu budeme robievať rodinné výlety. Zatiaľ sme to ešte nestihli dodržať, ale vyzerá to, že dnes sa niekam pôjde. Nebudem klamať - vôbec sa mi nechce... ale prekonám sa. A ak skončíme niekde v prírode, určite budem mať po ruke foťák, aby som vás neskôr potešila (už vidím tie jásoty radosti) novými fotografiami.

Inak všimli ste si, že zrazu viem písať dlhé články ? Ja viem, že to pravdepodobne bude trošku spôsobené tým, že používam odseky... ale každopádne, už to aspoň nepôsobí ako neduchaplné články. Teda, dúfam. Pred tým ako vám pošlem zakódované objatie v písmenkách xx, upozorňujem, že na novej poviedke sa pracuje. Píšem postupne, príbeh mám vymyslený a teším sa na vaše ohlasy. Bohužiaľ, kým začnem zverejňovať... ešte prejde veľa dní. Ale dúfam, že aj tak sa tešíte.

S láskou Sa5m, xx

Call me bitch, please.

23. září 2011 v 20:02 | Sa5m
Dear diary...
Na to akú dobrú náladu som mala, sa raz opäť stihla veľmi rýchlo pokaziť. Ako inak, to by nebol môj život. Viem, že zapadám do skupiny tých, ktorí sa zvyknú len sťažovať, ale už raz taká som. Úprimne, seba samú nedokážem opísať slovami. A za celkom dosť vecí samu seba nenávidím. Milujem ako dokážem dávať rady, ale vôbec sa podľa nich neriadim. Som príšerná ! A nehovorte, že nie. Pri tomto článku - radšej žiadne komentáre. Píšem vo chvíli zmätku a nepokoja. Celá ja. Uráčim sa písať len vtedy, keď mi to padne vhod. Keď mám teraz takú búrlivú náladu, mohla by som pustiť konečne do písania poviedky, aby som ukončila aspoň tú prvú kapitolu. Ako sa poznám, aj tak z toho nič nebude.

Rozpozerala som nový seriál. Všetkým dávam vedieť. Keď som sa rýchlo namotala na Nine Lives, zrušili mi ho... Tak som sa, prosím pekne, namotala na ďalší. Myslím, že už ste o ňom počuli - The Lying Game. Neočakávala som od toho veľa, ale je to naozaj dobré. ABC Family si to novým seriálom u mňa čiastočne napravilo. Dúfam, si to znova nepokašlú.

A čo ohľadne úplne nudných pikošiek zo života ? Asi toľko ... práve vypaľujeme krb, takže sa celý dom vetrá. Mimochodom ten oheň je naozaj fascinujúci a šíri príjemne teplúčko. Domov som prišla celá uzimená a rovno som sadla pred kachle. Dnes je to premiéra. Bol to krásny pocit len tak si sedieť pred ohníkom. Okrem toho iba jedna novinka. Viete ako sa teraz do módy vracajú staré Polaroidy a celkovo staršie foťáky... pôvodne som mala byť majiteľkou Polaroidu, ale stala som sa majiteľkou Konicy, ktorá fotí na film. Veľmi sa teším, keď pofotím prvé fotky. Staré fotoaparáty ma veľmi inšpirujú.


To by snáď bolo aj všetko...
Sa5m, xoxo

Confused and nervous. Excellent combination.

19. září 2011 v 20:45 | Sa5m
Dear diary...
Len pre informáciu, včera som sem písala článok, ale napísala som do neho až moc veľa vecí a nakoniec som sa rozhodla ho nezverejniť. Úprimne, chcela by som vedieť písať také dlhé denníčky ako niektoré blogerky. Keď píšem o čomkoľvek - naučila som sa písať dlhšie články, ale pri denníku je to zložité. Je ťažké napísať niečo dlhé a obsahavo duchaplné, keď píšem o mojich pocitoch a náladách. Oni totiž nie sú duchaplné. A neustále sa v denníku na niečo sťažovať ? Tak to tiež nie je zrovna duchaplné. Celkom by ma zaujímalo či vôbec niekoho zaujíma čítať moje výlevy. Ak áno, hláste sa, rada si vás pridám do menu a pozriem sa na vaše blogy. *Inšpiratívna ponuka* aby som vlastne vedela či to tu niekto číta. Ak aj nie. Aspoň mám istotu, že nikto zo známych to tu nenájde, ale keby aj. Je to jedno. Za to čo cítim sa vážne nehambím. Každý má svoje obdobia a svoje nálady. Že sa o ne delím s vami, nie je nič zlé. Ako tak pozerám, opäť píšem neskutočne duchaplný článok, ktorý každého priam vtrhne do deja a ako si tak všímam celkom dosť mojich viet začína na písmeno A. To bolo od veci, dosť od veci. Celá som od veci. Stále mám strach z výberu strednej školy a stále ma školy celkovo desia. Neopovážte sa pýtať prečo, keby to tuším, už to je napísané. No chvíľami je to so mnou vážne zlé. Chytám amoky, kedy mám chuť kvôli tomu plakať. Ja neviem zniesť ten pocit *čo ak si vyberiem zle* alebo ma možno desí, že pôjdem do niečoho nového a zrazu sa to všetko rozpadne. Som slabá povaha. Celkom ma to rozhodilo. Už zas. Je úplne prirodzené, že človek má strach urobiť zmenu a obzvlášť, keď je taká veľkolepá ako odchod na strednú školu... no čo mám robiť ja, človek, ktorý sa bojí aj najmenšiho riskovania ? Ľutujem sama seba. Ja viem. Som slabá. A píšem bezduché články. Netuším čo si vybrať. Nedokážem ísť za svojimi cieľmi. A čo je najhoršie, teraz zniem ako úplne troska.

Tá neduchplná, xx

I came to fly ♫

14. září 2011 v 21:20 | Sa5m
Dear diary...
Ako veľmi mám rada tie časy, keď tak veľmi potrebujem peniaze ... a oni presne v tej chvíli prídu. Ja viem, to sa zrovna často nestáva. Okrem toho milujem ten pocit, že nemusím zajtra vstávať a nemusím nič robiť. Teším sa len na jedno, ako vypadnem z domu a budem sa zabávať.


Úprimne, po tak peknom večere si už ani nepamätám ako tento deň začínal. Predpokladám, že všedne - ako všetky ostatné. Škola šla pomaly a potom akosi odzvonilo na posledné zvonenie. Že sa na poslednej hodine udialo niečo fakt šokujúce - pre mňa - nepopieram. Ale keď sa mi dnešný večer potvrdila jedna vec, už ani ten šok veľmi neriešim. Mám svoj názor a idem si pekne ďalej. Večer som po dlhom čase strávila iba s Mary, teda keď nerátam takmer všetok čas, čo sme strávili aj s ďalším kamarátom. Veľmi dúfam, že si to niekedy zopakujeme. A potom tam bude aj Nelly. Budeme opäť všetky spolu a potom nám tento rok už nič neprekazí. Pretože je posledný a je len náš ♥

Vaša plná predstáv Sa5m, xx


PS: Som príšerne unavená ...

I am going to to mars, seriously ... !

13. září 2011 v 18:18 | Sa5m
Dear diary...
V posledných dňoch ma stále viac a viac baví kritizovať náš skazený svet. Prečo ? Asi som konečne našla tému, pri ktorej sa vynadávať... a keďže je svet nekonečne veľký, témy, na ktoré môžem nadávať sa nikdy neminú. Ale ak by náhodou, no, to si ešte musím premyslieť.. v každom prípade - zvieratá, veci a všetko čo nehovorí kritizovať nebudem. Pretože všetko zlé spôsobujú ľudia. Takže ak ste to zatiaľ nevedeli, otvorene vám hovorím - my sme tie najväčšie netvory na tejto planéte. Už len to ako si ubližujeme a vládnu tu taká nespravodlivosť až mi je z toho zle. Síce pravda, týmto sa pridávam len k tým - ktorí majú reči, ale nič nerobia. Takže zatiaľ radšej končím, roznadávam sa zase až keď ma chytí depresia.
Dnešný deň je, skôr teda bol, totálny zabiják. Škola v pohode. Obed za päť minút. Ďalších desať minút - smer zastávka, aby mi neušiel autobus. Príšerná hodina hudobnej. Sedem minút chôdze rýchlosti svetla, aby som stihla autobus späť domov. A on si tam pán šofér s kolegami fajčil cigaretku. Takže ako inak, nemusela som sa vôbec tak ponáhľať.
Jediná radosť, že som už doma. Práve som stiahla niekoľko úžasných pesničiek od 30 Seconds to Mars - oni sú takí skvelí, nechápem ako som si ich nemohla zamilovať už skôr. Posledné dni ma Jaredov hlas tak-povediac drží pri živote. Ďakujem im. Ďakujem Nelly, že ma prebrala a donútila vypočuť si ich skladby.
Po mierne sarkastickom článku sa s vámi lúčim, majte sa krásne a žite s radosťou.

2 years

11. září 2011 v 10:20 | Sa5m
Už jeto nejaký čas, čo na tomto blogu som. Bola to spontánna myšlienka založiť si blog ako denníček. Nikdy som ani len netušila, že to bude blog, ku ktorému sa tak naviažem. A som tu už dva roky. Minimálne trikrát som prerábala rubriky aby som bola spokojná, minimálne desaťkrát som menila design, aby sa mi páčil. Aj cez to všetko tu boli chvíle "ja končím". Ale nešlo to a stále to nejde. Toto je jediné miesto kam skutočne dokážem napísať to ako sa cítim. Pre mňa akosi jediné bezpečné miesto. Všetko je tu napísané, bolesti, myšlienky, radosti... spomienky. Sú to veci, ktoré ma k tomuto neurčitému miestu pripútali. Je to len prostý blog uprostred ničoho, tak prečo o tom tak píšem ? Sama netuším. Ale mám to tu rada, a aj keď tu nebude dvadsať článkov každý deň, tak rýchlo to tu pusté nenechám. Nie, milujem to tu, vždy budem. A veľmi rada čítam vaše komentáre, rada na ne odpovedám :)
Takže teda, prajem blogu všetko najlepšie ! A dúfam, že to tu spolu ešte dlho vydržíme ♥

V peřine.. snú ♥

13. srpna 2011 v 22:56 | Sa5m
Dear diary...
Nie, ja nikdy nemôžem mať slovenský nadpis a vzhľadom k tomu, že teraz to nemôže byť ani angličtina, čeština je ten najsprávnejší jazyk. Dnešný večer bol naozaj skvelý. Vlastne brilantný (páni, také slovo som nepoužila už vážne dlho). Najprv večera u starých rodičov. Mňam, takú skvelú hrianku s biftekom som už dlho nejedla ;) Na pol siedmu sme vyštartovali, smer Bojnice. Do kina, na rozprávku, od ktorej som veľa neočakávala, V peřine. Som rada, keď nič neočakávam, potom je tu obrovská krásna možnosť prekvapenia. A v tomto prípade sa tá možnosť aj stala. Nádherný rozprávkový príbeh so štipkou lásky a smiechu. Ak vás odradili zlé kritiky, radím - neverte im a doprajte si relax pri ľahkej českej komédií :) Popravde, z kina sme odchádzali poslední a z Bojníc sa nám aj tak nechcelo odísť. Prechádzka okolo zámku ? Samozrejme ! Síce sme najprv museli prečkať letnú prehánku, pohľad na tú osvietenú nádheru bol... jednoducho povedané, čarovný. Ako inak, miesto s takou históriou ani nemôže byť iné než čarovné. V jazierku plávali zrovna dve labute, ktoré cez deň často nevidieť. A čo cez deň tiež nevidieť a v túto dobu už vôbec nie, je ohňostroj. Áno, áno - čítate dobre, neviem kto alebo čo je za tým, že sme mali večer spríjemný aj o túto "maličkosť", ale ďakujem. Väčšinou sa ohňostroj v auguste nevidí a pozorovať ho len v tričku a rozopnutej mikine je rozhodne zážitok. Veď viete, zamrznutí ho v decembri sledujeme každý rok. Mimochodom, nočný bojnický život ma celkom prekvapil, ale celkom na chvíľku nahradil ten pocit veľkomesta. Z každej strany hudba, v každej reštaurácii pár priateľov, niekde DJ a hlavne dobrá atmosféra. S láskou vaša Sa5m, xoxo
PS.: Aby som nezabudla, z Bojníc sme opäť smerovali k starkým a večer sme dovŕšili úžasnou hudbou od Il Divo ♥


Honestly, I can´t...

11. srpna 2011 v 21:19 | Sa5m
Dear diary...
Úprimne, myslela som, že jediný článok, ktorý sem ešte niekedy napíšem bude rozvinuté "prepáčte, ja končím"... ale ja jednoducho nemôžem, nejde to, aj keby som chcela. Niečo ma k tomuto blogu silne pripútava, znie to smiešne, ale je to tak. Viem, že keby sem napíšem, že končím a už nikdy nenapíšem svoje myšlienky na toto primitívne virtuálne miesto... bolelo by ma to. Je tu až moc spomienok a preto je verdikt taký, že tu ostanem. Koniec-koncov, čoskoro to budú dva roky. Dva krásne roky. Je to blog, na ktorom som vydržala najdlhšie a neľutujem to. Každý deň sa niečo stane a poväčšine sú tu zaznamenávané všetky okamihy. Hlavne sú tu zaznamenané moje pocity, ktorých bolo vážne veľa a takisto aj chýb, ktorý bolo ešte viac. Ok, o tom napíšem na to (už) dvojročné výročie, teraz píšem o dnešnom dni - bola som vonku. S kamarátkou, ktorá ma viaže k partii, ku ktorej sa nechcem nikdy vrátiť. Povedali sme si toho dosť, isté veci, ktoré vieme iba my dve. Myslím, že som jej pomohla a ak to všetko vyjde, ona nájde svoje šťastie :) Čo sa týka mňa, ja šťastná som. A nie, nepotrebujem k tomu žiadneho chlapca, ako 85% dievčat, ktoré sú na tom doslova závislé. V poslednej dobe vnímam život trochu inak, pravdepodobne sa nad ním zamýšľam o mnoho viac ako moji rovesníci. Je to dar, obrovský, myslím život. A je dosť smutné, že si ho ničíme všetkými tými požiarmi, hladom, zbraňami a ostatnými zlými vecami... No to som odbočila. Som rada, že som nenapísala posledný článok, ale ich tu ešte stále bude pribúdať. Som šťastná, buďte šťastní aj vy a užívajte si života. Hlavne úsmev ! :) Vaša Sa5m, navždy.

New items in my wardrobe ;)

6. srpna 2011 v 21:23 | Sa5m
Dear diary...
Uznávam, že by som sa mohla ozvať aj častejšie. A priznávam, že by som tu mohla byť ešte viac častejšie, vzhľadom na moje veľmi zaneprádznené dni. Prepáčte. Ale môj život je momentálne taký ponurý, že o ňom radšej ani nemusíte vedieť. No tentokrát som sa ozvala, pretože zo stereotypu bol opäť nestereotyp. Včera, to jest piatok, som si spríjemnila návštevou starých rodičov. Ľúbim ich :)* Sú obaja takí úžasní. Konkrétne včera sme sa naozaj dobre nasmiali, milujem tie ich doťahovačky - tak veľmi si lezú na nervy, ale bez seba by nevydržali <3 Dozvedela som sa napríklad, že budeme oslavovať moju 100-vku, pretože zabúdam, ale aj to, že môj starký namiesto štikútania šteká :) Okrem toho som si nafotila Badyho a Rexa, ich psíkov. Lotry nezbední. Po dokončení zavárania jabĺčok, pri ktorom som verne asistovala, som sa nakoniec pobrala domov. Dnešný deň som vstala skoro, vlastne ako sa to vezme, bolo 8 hodín.. A vybrali sme sa do second-handu. Netušila som aké pekné veci sa tam dajú nájsť, dva nové kúsky mám doma a som nadšená ♥ Áno, jasné, ja nákupový maniak. Ale slečny, to vážne nie som. Rada som sa opäť ozvala a obohatila vás o môj pestrý priebeh života, s láskou Sa5m, xo.

Btw, chystám novú recenziu, ako inak - opäť na film. Ale nebojte, čoskoro pribudne aj na knihu.

Amazing evening ♥

28. července 2011 v 21:40 | Sa5m
Dear diary...

Po naozaj dlhej dobe môžem povedať, že sa cítim úžasne uvoľnená. Bol to dnešný večer. Skvelí ľudia, v tejto partii sme sa zišli po dvoch rokoch. Chýbalo mi to, veľmi. Konečne mi to dodalo energiu, cítim sa skvele a musím ďakovať jedine tým trom ľudom. A hlavne tým dvom srdiečkam, ktorým som toľkokrát ublížila... Ale oni nikdy neodišli. Ľúbim ich, všetkých :)* Keď spomínam na tie dva roky dozadu, leto 2009. Vtedy, mimochodom, vznikol aj tento blog, vynára sa mi množstvo spomienok. Pamätám sa ako som písala, že to bolí a chcem zabudnúť. Teraz sa usmievam a strašne rada sa späť na tie zážitky pozerám, bolo to milé obdobie. Dnešný večer bolo niečo, čo ma prebudilo. A som naozaj veľmi, veľmi vďačná. Ešte raz ďakujem a hlavne vám dvom slniečkam, ktoré ste vždy pri mne a rozžiarite môj deň. Vy to viete, Mary a Nelly ♥ Je pre vás tento vituálny článok málo ? Nevadí, ja vám to poviem aj osobne - mám vás rada ! :)*

Hello girls <3

26. července 2011 v 10:32 | Sa5m
Dear diary...

Čo sa to stalo, že Sa5m napísala ? Úprimne, ani sama neviem. Ale nechať to tu tak dlho neaktualizované, to odo mňa naozaj nebolo milé. Posledné dni už na internete trávim toľko času, že ma to v skutočnosti ani nebaví. Vstanem, skontrolujem najnovšie správy facebookového závisláckeho sveta, prejdem na twitter, blog.cz a akosi sa nakoniec aj tak zabudem v čase. No už tento stereotyp párkrát dostal farby a to keď prišla k nám bratova priateľka. Je to skvelá holka a myslím, že by z nás časom mohli byť kamarátky, ak ešte nie sú ;) Popravde ja som si ju už teraz veľmi obľúbila a keď odchádzala bolo to dosť smutné. Minimálne pre mňa, to to moje srdce, ktoré každému okamžite robí miesto. Boli sme spolu aj Bojnickom zámku, takže ak budem dostatočne nelenivá, určite poskytnem niekoľko fotografií. Čo sa týka momentálne života, dnes by som mala ísť za mamičkou do mesta a večer pravdepodobne spať k starkým. Sľúbila som im to a len tak mimochodom, dnes ma starká meniny. Skáčem z témy do témy, ale ako je u mňa v poslednej dobe zvykom, baví ma móda. Preto sa chystám pridať niečo do rubriky Adore, akurát, že to ešte budem musieť poriadne premyslieť. Keď sme pri blogových záležitostiach, myslím, že by to tu chcelo nový layout, ale netuším kedy príde... Sľúbila som jeden už Nelly, na ktorý čaká minimálne mesiac - prepáč. A okrem týchto dvoch, chcem pre seba ešte jeden. Na to, koľko toho nerobím, by som sa mohla aspoň v niečom pričiniť. Skúsim sa polepšiť.
Sa5m, xoxo


Rainy day ... ♥

20. července 2011 v 9:50 | Sa5m
Dear diary...

Pravdepodobne už navždy patrí moje srdce Harrymu. No, minimálne istá časť. Stále sa zpamätávam z konca celej ságy. Je smutné, že už nič nové nepríde. Ale zase je to úžasné, pretože Voldemort padol a Harryho jazva nebola už 19 rokov, takže všetko bolo v poriadku - posledná veta z knihy ♥ Tak ako to stále vnímam, že už je naozaj koniec, dnešné ráno samozrejme patrilo tejto ságe. Silný dážď, obrovské kvapky bubnovali na strešné okno, v diaľke sa ozývali hromy a oblohu pretínali blesky. A ja som sladko podriemavala pri soundtracku Harryho Pottera. Jednoducho, táto sága je silná a tých, ktorých naozaj očarila.. tí si ju stále nikde v sebe ponesú. Prežili sme si s ňou niekoľko rokov a to už je niečo :)

Summer Break ♥

16. července 2011 v 12:24 | Sa5m
Dear diary...
Včerajšia noc (a dnešné nadráno) bolo pravdepodobne najlepší moment tohto roku, aspoň sa medzi tie najlepšie zarátava ♥ LETNÁ PAUZA ! Úžasná akcia, na ktorej som si užila koncert IMT Smile, Mukatada, Tiny a Desmodu :)
IMT Smile boli vynikajúci, Ivan si to na pódiu užíval, tancoval, bláznil sa a spieval obsolútne vynikajúco ! Myslím, že najviac ma oslovila pesnička:

Mukatado bolo tiež skvelé, samozrejme jediné čo som poznala, bolo Ja sa mám. Ale hudbu majú dobrú, dá sa na ňu úžasne tancovať a hlavne kričať :-)

Na Tinu sa hovorí, že živé koncerty jej moc nejdú. Ževraj nespieva dobre, ale ja som ju počula - spievala výborne ! ♥ Dala strašne veľa starších vecí, ale aspoň som ich poznala :) Mám chuť na niečo chladené:

Desmod ♥ :* Bola som na ich koncerte 3-krát, vždy sú úžasní, najlepší a ja ich za to jednoducho milujem ! :) Majú perfektný štýl, na ich koncertoch je to vždy nádherné. Milujem, keď na koncertoch hrávajú pesničky, kde veľa bicí a bás - na voľnom priestranstve to znie perfektne a keď pri tom skáčate a hádžete s vlasmi, ja už jednoducho nemám slov ! :-* Ani neviem, ktorú peničku vám sem vybrať, milujem všetky, ale táto je asi sympatická veľa ľudom:

Btw, môj dnešný budíček bol 11:23 :-)
S láskou vaša Sa5m

Beauty of summer days ☼

10. července 2011 v 15:33 | Sa5m
Dear diary...

Cítim sa ... letne. Nie, popravde - úžasne ! ♥ Posledné dni sú horúce, slniečkové a jednoducho nádherné. Teším sa z každého momentu a užívam si :) Síce po väčšine doma a s rodinou, ale vôbec mi to nevadí. Myslím, že zrovna teraz je tá doba, keď s rodinou potrebujem tráviť toľko času. Áno, chvíľami mi chýba nejaká "žúrka" alebo "povyrazenie si", ale to ešte všetko môžem dohnať ;) Mimochodom čo sa týka leta, tešila som sa na niekoľko filmov, samozrejme najviac na Dary Smrti ! ♥ Ale rada by som si pozrela aj Monte Carlo. Mala by som sa však aj tešiť na jednu veľkú letnú akciu - Letná Pauza. Bude tam hrať Desmod, Tina, Mukatado aj menej známi interpréti, ale možno tam nakoniec nepôjdeme. Predsa len by sme prišli až okolo 4. ráno. Čas ukáže :)

I am optimist ;)

5. července 2011 v 10:50 | Sa5m
Dear diary...

Prázdniny bežia oficiálne už 5 dní. Veľa ľudí sa sťažuje na škaredé počasie, ja nie. Aspoň som mala niekoľko dní po náročnom školskom roku na úplne leňošenie. A navyše mne sa tieto dní veľmi páčia, možno počasie nevyhovovalo predstavám, ale ja som už bola so starkými, so sestrou (ktorá ako viete býva v Plzni) a dokonca som stihla byť aj s mojimi dievčatami ♥ Takže sa vôbec nesťažujem a navyše - dnes nám už svieti slniečko, tento týždeň sa chystám ešte aj k babke. Pôjdem k nej sama a pokecáme, možno pri šálke kávičky. Okrem toho som už stihla navštíviť aj nákupné centrum. Minula som všetko čo som aj stihla nazbierať, ja viem, že sa úplne mením a zrazu ma zaujímajú topánky a kabelky a šaty ... A keď sme už pritom, to čo som mala, som minula za kabelku. Uff - znie to zvláštne, akoby som rozmaznaná a dostanem všetko :D Nie, nie som panička, ale takú tašku, kufrík, ehm nazvite to ako chcete zháňam už dlho. Blázon som. Ale som šťastná, radujem sa. Síce jeden nedoriešený detail .. no dobre, to sa vyrieši. Dôležité je tu a teraz. Je zo mňa optimista vážení a učím sa žiť v prítomnosti. Ide to, nič neplánujme do predu. Inak dnes opäť príde sestra, takže kedy sa vám opäť ozvem neviem. Ale asi budem písať viac recenzií, pretože ma to baví a rubriku treba rozbehnúť. Dnes som sa pri tej dobrej nálade nejako rozpísala. Nakoľko neviem, kedy sa zase ozvem, prajem krásne prázdniny, užívajte si ich, usmievajte sa, a ak sa chystáte na dovolenky a do táborov, hlavne nech máte nádherné počasie ! ;)
S láskou Sa5m, xoxo


>>> pod perexom nájdete fotku danej kabelky (kufríka, tašky... :D) a aj svetríka, za ktorý ďakujem predovšetkým mamičke ♥

I´m so afraid ...

25. června 2011 v 21:00 | Sa5m
Dear diary...

Moja nálada je ako na detskej hojdačke. Neviem čo mám robiť. Opäť ma niečo ťahá dolu a nemám síl odporovať. Je to strach. Bojím sa, že sa rozhodnem nesprávne. Že ublížim osobe, ktorú mám tak rada. Bojím sa, že to pokazím. Bojím sa už len preto, lebo viem ako veľmi si to nezaslúžim. Mám chuť ujsť pred svetom a schovať sa. Niekde v tme plakať. Stískať plyšového medvedíka a dúfať, že potom zrazu bude všetko v poriadku. Prosím, dajte mi niekto facku. Preberte ma ! Cítim sa zle už len pre svoje pocity.

Feel kind of weak..

20. června 2011 v 21:14 | Sa5m
(Dear diary...)

Hi my dears,
stále s optimistickou náladou, ale tak trochu mimo. Tentokrát fyzicky. Pobolievala ma hlava a cítim sa tak trochu slabá, asi som len zle spala. Veď ja budem zas v pohode. To o čom som chcela napísať, je ale, že sa opäť viac nákláňam k mojím snom a snažím sa opäť viac budovať cestičku k jeho realizácii. No, aspoň v myšlienkach. Ale nie, vážne sa momentálne pokúšam o novú pesničku, keď nad tým rozmýšľam, myslím, že by mohla vzniknúť celkom skoro. A ak budem mať konečne odvahu, tak konečne nahrám na YT nejaký cover. Myslím, že za najväčšiu inšpiráciu momentálne vďačím filmu a životnému príbehu Justina Biebera. Never Say Never ♥ Okrem toho však stále myslím na skromnú Selenu Gomez a statočnú Demi Lovato. A samozrejme aj na divokú Miley Cyrus, pri ktorej "stojím" už minimálne štyri roky. Sú to osobnosti, ktoré majú mnoho neprajníkov, tzv. haters, ale aj napriek tomu sú skromní, úprimní a ostávajú stáť nohami pevne na zemi. Myslím, že vďaka nim si stojím za svojím snom. Áno, áno inšpirujú ma ♥

 
 

Reklama