Sadness

21. října 2011 v 17:59 | Sa5m |  Dear diary
Dear diary...
Po niekoľkých minútach som sa rozhodla pustiť sa do tohto fatálneho článku (dúfam som ten výraz použila správne)... odpoveď z literatúry dopadla na jednotku, aj keď to bola vlastne len protekcia, keby to má byť naozaj podľa pravidiel, mala by som dostať minimálne dva, ak nie horšie. Ale tak je, ako je. Nemám sa prečo sťažovať. Čo sa týka ostatných hodín, utiekli až prirýchlo, tak ako ten čas uteká stále. Nestíham.

A keď som tak stručne opísala svoj deň, môžem sa dohrabať k úplnej podstate tohto písania...

Neznášam konce. Vážne nie. A obzvlášť nie konce niečoho, čo mi tak prirástlo k srdcu. Takýto stav sa dal predpovedať. Dočítala som Mariotových dedičov. Dnes som pri tej knihe strávila tri hodiny a jedna z toho bola len o slzách. Myslela som si, že neskončím až tak zle - je to iba fikcia... no akosi sa ma to dotklo viac ako som predpokladala. Plakala som asi ďalších 20 minút po tom, čo som knihu odložila prečítanú z rúk. Neviem opísať to čo teraz cítim, ale keď si spomínam na posledné riadky z knihy, je to niečo ako prázdnota. Poznám sa, viem, že ma to prejde...

Teraz nemám chuť s nikým sa rozprávať, len sedieť ticho v izbe, preberať sa so smútku. Nemám náladu na tie neustále výčitky od rodičov, za to, že som posledné dni bola vážne hnusná. No tak čo, každý má právo raz za čas vybuchnúť. Ja pri nich tiež nemusím stále nosiť úsmev a tváriť, že mám chuť sa s nimi rozprávať, keď ju nemám.

Je mi to všetko ukradnuté, teraz myslím len na to, že som si ešte dnes ráno predstavovala šťastný príbeh odohrávajúcej sa knihy a teraz sa mi to všetko rozpadlo. Nejak podobne ako sa mi to stáva aj v reálnom živote.

Stále vaša Sa5m
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 "Kris" "Kris" | 21. října 2011 v 18:50 | Reagovat

Nuž čo, Majka nemá rada šťastné konce. A to sa mi na nej páči.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama